Tak, touto otázkou sa vždy zaoberám, keď Luky príde s niečím novým. Posledná jeho úvaha bola, že bude cirkusant, ktorý sa vozí na slonoch. Ale keď ho vidím prezliekať sa denne do desiatich nových vecí neviem, či nebude manekýn. Je to neuveriteľné ako sa rád oblieka a vyzlieka. Ráno ma už v jeho dverách čaká v jeho obľúbených kraťasoch a s tričkom naopak. (Keby som mu špinavé tričká večer nebrala z izby, tak by nosil celé týždne tie isté..) Keď ideme von, tak k jeho outfitu neodmysliteľne patria rifle naopak bez slipov. Márne mu vysvetľujem, že zips ide do predu a pipík bude bolieť , keď si nedá diega (obľúbené slipy). No nedajbože, aby som mu navrhla, tepláky, keď ideme cvičiť na gymnastiku. To mi povie, že to on nenosí. Keď prídeme domov z vonku opäť sa povyzlieka a celý ten kolotoč dookola. … Keď so mnou varí, tak hovorí že bude kuchár. No a v neposlednom rade je z neho gymnasta – “skákač”. Robí si doma zostavy z okna na gauč, potom si popresúva všetky stolíky. Sám sa povzbudzuje. “Lukáš, jeden, dva a teraz jump. Good job Luky. Priprav sa ideš….”) Je to sranda ho pozorovať , ale so strachom čakám, kedy si zas niečo rozbije. Naposledy to bola prerezaná pera a vylomený zub. Pár hodín po tom, čo sme prišli od doktora som sa ho pýtala na čo myslí a on mi povedal “Skákať”
