Oneskorene, ale predsa nedeľná chviľka na zamyslenie. Dnes Vám chcem napísať o úžasnej mmisionárke z Anglicka v Burundi. Jenny spolupracuje s organizáciou Harvest for Christ, vyučuje a školí nových kresťanov v jednej z najchudobnejších krajín sveta. Náš kostol ju finančne podporuje, takže raz za rok prichádza a rozráva o svojej misii. Jej zamyslenia sú veľmi hlboké a náučné. S touto príjemnou osôbkou som sa stretla osobne a bola radost sa s ňou rozprávať. Jej európsky humor a lovely british accent sa dá počúvať hodiny. Ak by ste si chceli prečítať viac o Jenny tu je blog , kde posiela udate zo svojej misie. Obdivujem ju, slúži najchudobnejśím, žije s nimi v ich podmienkach, jedáva s nimi ich stravu, čo je celý rok ryža a fazuľa, každý deň počúva strašné príbehy z vojny, ktoré zanechali katastrofálne následky na ľudských dušiach a telách…
“It must be Love” Láska k Bohu a k Ježišovi prináša takéto nádherné príbehy ľudí, ktorí mu slúžia . Poviete si no dobre to sú vyvolení, ktorí našli povolanie, ale čo mi lajci? Ako môžeme ukázať Kristovu lásku svetu? Ako povedala Jenny na poslednej kázni, každý má byť misionár, tam kde sa nachádza. Ak by ste si ju chceli vypočuj jej Kazeň ako byť misionár tam kde sa práve nachádzate. Na začiatku rozpráva o svojej misii, ale neskôr má veľmi praktické rady pre všetkých kresťanov. Ak nemáte čas na celú nahrávku, vypočujte si posledných 5 minút. Prosím o modlitby za Jenny a jej misiu, aj takto môžete byť nápomocní pri rozšírovaní Božieho kráľovstva.
Momentálne čítam knihu “When helping hurts” je to na prípravu na misie do Guatemaly. Pri tejto knihe si človek uvedomí, že keď máte čo jesť a kde bývať ste veľmi bohatí a máte Bohu za čo ďakovať. 40 percent ľudí na svete idú spať s tým, že nevedia čí budú mať jedlo na druhý deň….. Prajem požehnaný týždeň.