Hľadala som niečo, čo by som mohla “skopírovať” na dnešné nedeľné zamyslenie. Nič som nenašla, takže moja vlastná krátka úvaha. Ani neviem kde začať. Chcem dnes poďakovať Bohu za to všetko čo mám. Mám skvelého muža, zdravé deti a rodinu, dom kde sme šťastný a život, ktorý milujem. Niekedy mi pripadá, že v živote musíme aj tak trošku riskovať alebo lepšie povedané dať sa viesť. Som veriaci človek, takže verím na osud a na Božiu prítomnosť v mojom živote. Veľa vecí o ktoré som prosila, som nikdy nedostala a možno aj preto, aby som sa dostala tam kde som teraz. Naopak veľa vecí čo som nikdy nechcela mám. Keď som prišla prvý krát do USA tak som každému hovorila, že by som tu nikdy nemohla žiť. Nikdy som nechápala dievčatá, ktoré majú cudzincov…. Pred tým ako som nemala deti , nevedela som si predstaviť, že ich budem mať a ani som nejako po nich netúžila (teraz si neviem predstaviť, že ich nemám). Celý život je poskladaný s puzzlov, ktoré sa raz nájdu a vytvoria obraz.
Takže ako povedal nejaký múdry človek “Pán Boh mi dal všetko o čo som ho prosil, ale úplne inak ako som si to predstavoval.”
Prajem všetkým krásny týždeň.