Včera sme mali zlý deň.
Boli sme pozrieť kamarátku, ktorá má 14 mesačné dievčatko. Lukáš ju bil, odsacoval, bral všetky hračky. Nepomáhalo napomenutie, postavenie do kúta, capnutie po zadku, vôbec nič. Po obede som si myslela, že bude lepšie. Boli sme u jeho najlepšej kamaráky Katlyn a Luky provozoval tie isté manévre. V poslednej dobe je Luky veľky boss okolo jeho kamošiek, asi ho budem musieť zaviesť k nejakému 5 ročnému chalanovi nech mu ukaže, že aj on môže dostať nakladačku. Príšerne, tiež máte niekedy pocit, že máte to najhoršie dieťa na svete a vy ste zlý rodič?
Večer sme nejako doklepali a aby toho nebolo málo tak som nemohla celú noc spať. Zistila som ak večer vypijem nejaký sladky teplý nápoj, tak malá ma asi veľkú radosť a nie a nie spať.
Je nové ráno a dúfam, že moje pocity o najhoršej mame a synovi na svete sa skončili so včerajším dňom.
Keď ma zas prepadne depka dám Vám vedieť.