Včera som sa zúčastnila stretnutia ľudí, ktorí idú na týžden do Guatemaly na misinny týždeň. Už od môjho obrátenia, som tužila isť na misie. Snívala som o Afrike, ako budem pomáhať ľuďom a hovoriť im o Bohu. Po 20 rokoch sa mi tento sen dúfam vyplní ak Pán Boh dá a v januári pôjdem s tímom 30 dobrovoľníkov do Guatemaly na týždeň. Budeme v sirotinci obklopení 150 deťmi. Budeme pracovať, hrať sa s nimi, stavať domy pre tých najchudobnejších a hlavne rozdávať lásku a nadej, ktorú nám dal Kristus. Nesmierne sa teším, ale zároveň mi bude smutno za mojimi drobcami, ale viem, že budú v dobrých rukách. Manžel si berie týždeň voľno a nielen sa bude o nich starať ale bude Lukyho aj učiť našu školu.
Prečo to všetko robím? Chcem Bohu poďakovať ,za to všetko čím pre mňa je. Milujem svoj život, rodinu ktorú mi dal, čas ktorý môžem doma stráviť s mojimi deťmi. Som šťastná že aj keď urobím niečo zle, sklamem niekoho alebo samu seba, aj keď sa cítim nanič, viem že sa môžem k nemu obrátiť a on ma nikdy neopusti a nevzdá to so mnou. Boh je moja istota v časoch skúšok a ťažkosti. On je Ten ktorý bol, je a bude. Môžem sa na neho spoľahnúť, môžem sa pri ňom vyplakať, môžem mu poďakovať. Je živý a túži po každom z nás. On nás stvoril na svoj obraz a teší sa. ak sa pre neho rozhodnete …. Ak by sa chcel niekto dozvedieť viac a Bohu a jeho láske pre vás prosím napíšte mi.
Prajem Vám požehnaný týždeň