Po dvoch mesiacoch sme sa vrátili opäť do USA. Mali sme úplne úžasné leto s rodinou a známymi. Videla som veľa zmien, ktoré sa udiali, veľa zázrakov, spovedí, rozhovorov o živote a viere. Prišla som domov veľmi povzbudená a plná radosti. Zistila som, že ľudia majú rovnaké túžby, či bývajú na Slovensku, USA alebo v Guatemale. Spolupatričnosť, pocit, že niekde patrím a niekto sa o mňa zaujíma a má ma rád je všade rovnaká.
Ako kresťania by sme mali mať v rovnováhe 3 roviny vzťahov. Prvý je vzťah s našim nebeským otcom. Prehlbovať ho môžeme modlitbou, čítaním Biblie. Druhý vzťah je s ostatnými kresťanmi. Je dôležité, stretávať sa a deliť sa o svoje pocity, problémy a radosti. Treti je OUT čo znamená von. Takže vzťah z okolitým svetom. To znamená pomáhať ostatným spoznať Ježiša, pomáhať ľudom v ich trápeniach, urobiť niečo pre svet a ľudí v ňom. Niečo čo Vám Boh dal do srdca určitú túžbu alebo aj povolanie ktoré máte splňiť.
Napr. mojo priatelka Jenny, ktorá je misionárka v Afrike prvý krát uverila v Ježiša keď sa topila a skoro zomrela. Stalo sa to v Afrike a cítila, že Boh ju chce práve tam, kde ju zachránil, tak išla na misie práve tam…….. Tieto túžby nemusia byť hneď veľké veci a činy ale Boh môže z malého vytvoriť niečo veľké a krásne. Akurát som dočítama veľmi peknú knihu Fresh Wind, Fresh Fire od Jima Cymbalu.
Jeho jediná túžba bola pomocť komunite v najhoršej štvrti New Yorku a z tejto túžby vznikol kostol a komunita 10 000 ľudí, ktorí cez modlitbu a servis robia veľké veci.
Ale ako jedna moja známa napísala, keď robila osvetu na sponozorovanie deti v Guatemale: “Svojim príspevkom nezmeníte celý svet, ale zmeníte život aspoň jednému človeku. Čo je úžasné.”
Prajem požehnaný týždeň