350Včera v kostole som stretla známu z našej misijnej skupiny. Slobodné 25 ročné dievča  veľmi milé s veľkým srdcom pre deti. Zdvôverila sa mi, že akosi po tej našej misii sa nemôže z toho všetkého zorientovať a nevie čo má ďalej robiť. Chce nejako pomáhať, ale nevie ako.

Pred pár rokmi  som bola v podobnej situácii. Deti boli malé a ja som cítila, že chcem robiť aj niečo viac ako len prebalovať plienky a kŕmiť deti.  Vtedy mi moja kamarátka misionárka povedala,  že to je moja misia v danej chvíli.  Ale, že sa mám modliť za všetko, čo Boh pripravil pre mňa do budúcna.  A on mi ukáže ďaľšie smerovanie v pravý čas. Ako sa píše v Biblii: “Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k Vám.”  Začala som čítať Bibliu  každý deň a meditovať nad veľkostou a krásou nášho Boha. Vtedy mi stačilo,  keď som sa pozrela na slnko a chválila som Boha za to že nám ho dal.  To utíšenie a zistenie,  že ten istý Boh, čo pozná všetky hviezdy po mene je môj otec bolo úžasné . Naučila som sa mu dôverovať. Keď  neskôr prišlo tažké obdobie do môjho osobného života, čerpala som z týchto momentov. Spomínala som ako som sedela  na balkóne, pila som kávu a oslavovala som Boha môjho stvoriteľa  čítaním Žalmov. Aj keď som sa v tých najťažších momentoch veľakrát kvôli plaču a bolesti  nemohla modliť ja viem, že Bohu stačilo, keď som mu povedala  “Prosim ťa buď so mnou, ja to sama nedokážem” . A ON BOL. Nie len to, že mi dal úžasný vnútorný pokoj, ale aj radosť v ťažkých chvilach. Keď dôverujete Bohu on Vám ukáže, čo od Vás chce. Každému dal osobitné talenty, dary  a túžby do  srdca. V Guatemale som to videla veľmi zreteľne, medzi ľudmi čo išli  na misie. Každého z nás oslovila iná téma. Napr. Pani ktorá má muža zubára sa zaujímala , či by bolo napomocné, ak by do sirotinca,  kde sme boli, poslali zopár zubárov na pár týždnov. Druhá  zisťovala ako môže pomôcť s adopciou týchto detí. Daľší  cítil potrebu vytvorit si bližší vzťah s niektorými deťmi, keď prišiel prvý krát.  Tento rok bol pre neho siedmym rokom  v Guatemale. Z prvotnej  túžby sa stal rodičovský vzťah síce na diaľku,  ale  na celý  život.  Mňa  veľmi zaujalo,  ako jedna žena dokázala v malej dedinke vytvoriť krásnu komunitu ľudí, ktorí si dokážu pomáhať. Za pár rokov vytvorila školu pre najchudobnejších,  kresťanské spoločenstvo, ktoré pomáha ľudom v núdzi. A všetko to začalo túžbou jedného srdca……Všetci sme rovnakí, máme túžby, ktoré v nás driemu a každý môže dokázať veľké veci ak Bohu povieme áno.  Ak ste v období rozhodovania, vnútorneho nepokoja – to je dobré,  lebo Boh má s Vami veľké plány. Modlite sa a dôverujte mu a on Vám v pravý čas ukáže, ako máte žiť na jeho slávu a Vám na radosť.

Leave a Reply